Kvakino - bol človek, ktorý nezvládol určité obdobie svojho života a dostal sa až na jeho dno. Nebolo to jeho vlastné meno, ale prezývka, ktorú mu hlohoveckí bezdomovci vymysleli. Bol to človek s dobrým srdiečkom, ale zlými návykmi. Alkohol mu dopomohol až k životu na ulici, hoci mal rodinu, ktorá ho mala rada. Nespočetné množstvo protialkoholických liečení dalo vždy rodine nádej a za pár dní im bola zase vzatá. Choroba bola silnejšia. Cez to všetko však vždy vedel pomáhať ľuďom na okraji aj z toho ničoho, čo mal. Viera rodiny bola taká silná, že si doslova vymodlila zázrak, a ten sa stal. Kvakino dostal šancu aj ten "77 krát" a vyšlo to. S alkoholizmom boj vyhral, z ulice sa vďaka láske blízkych a pomoci priateľov znovu dostal do normálneho života - nie normálneho ešte krajšieho a stal sa otcom 2 ďalších jedinečných detí. Nikdy nezabúdal na ľudí, s ktorými sa počas svojho života na ulici stretol a s láskou im vždy keď mohol, pomáhal. Jeho život ukončil, po 10 rokoch bez kvapky alkoholu, prehraný boj s rakovinou - v pokoji, obklopený svojimi milovanými. Týmto skutočným príbehom Vás chcem povzbudiť ku prejavom láskyplnej služby ľuďom, aj keď si možno myslíme, že si to nezaslúžia. Skúsme nesúdiť, ale dávať nádej, lásku a radosť! Skúsme rozširovať radosť a dobro okolo seba, preto, lebo proste môžeme. Je v každom z nás, len sme sa možno ešte nepozreli dosť hlboko do svojho srdiečka, kde ten poklad sídli. Urobte tak - objavte krásu človečenstva a posuňte ho ďalej - či už účasťou v našej zbierke, alebo kdekoľvek okolo seba.
No a škatuľka - ako sme písali v prvom príspevku, je inšpirovaná "krabičkou Koľko lásky sa zmestí dok krabičky od topánok", ale to slovo je aj obľúbeným výrazom tohto významu našej fajnej slovenčinárky Danky Filipkovej.

           2. výzva z cyklu Svet našimi očami

                         "Medzi riadkami"

Diela študentov sú zverejnené v časopise Mozaika.