Poetická báseň našej študentky

Chvíľkové šťastie

Nepočujem, nevidím,

ostatným len závidím,

ten život bez starostí,

človek, plný radosti.

 

Zmizlo svetlo, kráčam sám,

neviem kam sa pozerám.

Hľadám cestu, ktorou ísť,

pokoj v duši musí prísť.

 

,,V neznámom sa šťastie skrýva?“

a tak, ako to už býva,

telom prúdia samé nové,

látky zvané návykové.

 

Pocit vnímam iba chvíľu,

nie večne, nepretrvá,

opakujem činnosť “milú“,

len aby sa vrátil znova.

 

Pomaly začínam už tušiť,

nezvolil som správnu cestu,

„Život nechcem takto prežiť!“

neodídem však bez trestu.

 

Nalomené vzťahy zdravie,

Rozhodnutie: „Všetko preč dám!“

každý rozum dobre to vie,

že naspäť na dno upadám.

 

Znelo to tak dokonalo,

no aké divadlo tu hrám?

Drogy ktorých bolo “málo“

priniesli len smútok, klam. (Nicole Horváthová, IV. A)